Almafa

Az almahús barnulása fiziológiai betegség, és gyakrabban fordul elő, ha a meleg és száraz nyár után szeptemberben nagy mennyiségű csapadék esik. A megnövekedett vízfelvétel hatására a gyümölcs gyorsan megduzzad, de a gyümölcshús vékonyabb, ezért idő előtt érik, és a gyümölcshús megbarnul. A betakarításkor és a korai tároláskor uralkodó magas hőmérséklet szintén elősegíti a betegséget. Az Ontario és Jonathan fajtákat érinti leginkább a hús barnulása

Pehovitosť jabĺk je fyziologické ochorenie, ktorého hlavnou príčinou je nedostatok prístupného vápnika v pôde. Ochorenie sa intenzívnejšie prejavuje v suchých a teplých rokoch s nedostatkom zrážok, v rokoch so slabšou úrodou a na pôdach výdatne hnojených maštaľným hnojom a trusom drobných domácich zvierat. Pehovitosť najčastejšie postihuje Coxovu renetu a jej pomerne rozšírené krížence (napr. Dukát, Šampion, Clivia a pod.), nájde sa však aj na ďalších odrodách. Na povrchu plodov sa prejavuje tmavozelenými preliačinami, pod ktorými sa nachádzajú hnedé ostrovčeky odumretého pletiva dužiny, zasahujúce často až do hĺbky 5-10 mm. Podobné príznaky sa často objavujú aj na Jonathane. Táto škvrnitosť však postihuje len šupku Jonathanov, do dužiny nepreniká

Az üvegesedés szintén az alma fiziológiai betegsége, és gyakran a szüret előtt jelenik meg a gyümölcsön. Általában a magház körül kezdődik, de néha a héj alá is behatol sötétzöld olajfoltok formájában. Amikor az üveges almát felvágják, a sejtközötti térbe jutott víz csöpög belőle. Az üvegesedés kialakulását a késő nyári nagy hőmérséklet-ingadozás a nappal és az éjszaka között, valamint az alma késői betakarítása segíti elő. Mivel nem minden fajtát érint, ez is fajtajellegű. Leggyakoribb a Clivia, Ducat, Cox's Rennet, Starking, Ontario és Gloster fajtákon

Vlnačku krvavú (Eriosoma lanigerum) poznajú záhradkári skôr pod nesprávnym názvom voška krvavá. Nepatrí však medzi listové vošky, cicajúce rastlinné šťavy z listov napadnutých rastlín, ale medzi vlnačky, ktoré cicajú na kôre mladých výhonkov i starších konárov a vyznačujú sa vylučovaním voskových vláken. Tieto voskové vlákna vatovitého vzhľadu často úplne zakrývajú celú kolóniu vlnačky krvavej. V mieste cicania škodcu často vznikajú praskliny alebo zdureniny. Vlnačka krvavá poškodzuje z ovocných drevín len jablone. Prezimuje v štádiu lariev v puklinách kôry alebo na koreňovom krčku stromov. Larvy opúšťajú zimné úkryty od konca apríla. Prvé kolónie škodcu s typickými vatovitými výlučkami môžeme na jabloniach pozorovať už v druhej polovici mája. Za rok môže mať až 10 pokolení.

Voška skoroceľová (Dysaphis plantaginea) (Pass.), syn. Sappaphis mali (Ferr.), (Homoptera, Aphididae) – patrí nielen k najrozšírenejším, ale aj k najškodlivejším druhom listových vošiek na jabloniach. U nás sa vyskytuje prakticky vo všetkých ovocinárskych oblastiach hlavne na jabloniach, oveľa menej na jarabinách, dulách a oskorušiach. Cicaním listov vyvoláva voška najprv ich silné kučeravenie a stáčanie, neskôr žltnutie a opad. Na jar vytvára početné kolónie jedincov nielen na listoch, ale aj na mladých výhonkoch, ktoré zakrpatievajú a deformujú sa. Silnejšie poškodenie stromu sa prejavuje aj na vývine plodov, ktoré sa nevyvíjajú a nedozrievajú.

Obaľovač mramorovaný (Lobesia botrana) je motýľ, ktorý má rozpätie krídel 18 - 20 mm a dlhé tenké tykadlá. Krídla sú perlovo sivé a predné krídla majú malé hrdzavé plôšky s tromi mierne zošikmenými pásikmi: jedným na báze, jedným v strede krídla - rozšíreným v strede a jedným apikálnym, tmavo ohraničeným svetlejšou zónou. Hlava a hruď sú biele, zaliate hnedou a bruško je sivé. Vajíčko je okrúhle, s priemerom 0,6 - 0,7 mm, s jemným mnohouholníkovým ryhovaním. Vajíčka sú najskôr žlté, postupne sa stávajú priesvitne sivými. Larva je úzka, žltkasto zelená až sivozelená s hnedasto-žltou hlavou a hrudným štítkom. Je veľmi pohyblivá. Pri vyrušení padá smerom nadol a visí na hodvábnom vlákne. Kukla je tmavohnedá, štíhla. Na hornej časti bruška má dobre vyvinuté skupinky tŕňov.

Az imágók 6-7 mm hosszúak és 13-15 mm szárnyfesztávolságúak. A bábok kemény, orsó alakú gubókban telelnek át. Az első generációs imágók akkor bújnak elő, amikor a növény már 3-4 levelet képez és az első virágzat kialakulóban van. A nőstények egyenként rakják le petéiket a virágbimbókra vagy a virágnyélre. Egy nőstény körülbelül 60-100 petét rak le. Az embriófejlődés 10-12 napig tart. A fiatal lárvák a virágbimbókba fúródnak és a bennük lévő nemzőszerveket fogyasztják. A bimbókra és a virágokra hálót fonnak. A virágok mellett a leveleket is meg tudják enni. A lárvák néha a virágzat vagy egy fiatal hajtás szárába fúródnak.

A bábok a lehullott lombozatban telelnek át. Az első generációs imágók április első felében és május elején bújnak elő. A nőstények a levelek felső oldalára rakják le egyenként a petéket. A lárvák először egy keskeny alagutat esznek, amely később megnagyobbodik és 5-30 mm-es lesz. A második generációs imágók június végén kelnek ki, majd augusztusban és szeptemberben a harmadik generációs imágók. A lárvák a leveleken lévő lapos aknákat esznek. Erős fertőzés esetén a levelek megbarnulnak és lehullhatnak. Az erősen fertőzött növények a téli időszakban kevésbé ellenállnak a fagynak.

Podkopáčik ovocný (Lyonetia clerkella) patrí medzi najznámejších a najškodlivejších mínujúcich škodcov ovocných drevín, predovšetkým jabloní. V našich podmienkach môže mať dve alebo tri generácie za rok. Prezimuje v štádiu kukiel uložených v hustých belavých kokónoch pripevnených na kôru kmeňov či konárov napadnutých stromov. K jarnému liahnutiu a hromadnému rojeniu motýľov dochádza spravidla v období kvitnutia jabloní. Po párení samičky kladú vajíčka jednotlivo na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húseničky riamo z vaječného obalu prenikajú do listov a vyhlodávajú ich vnútorné pletivá. Tým vznikajú charakteristické míny, nad ktorými zostáva pokožka listov neporušená. úsenice sa v mínach pohybujú dokola, preto je aj ich trus uložený v tvare špirály (odtiaľ slovenské pomenovanie škodcu). Dospelé húsenice opúšťajú míny a spúšťajú sa po tenkých vláknach do nižšie položených častí koruny stromov. Húsenice prvej a dr

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

A spirális levéltetű a gyümölcsfák, különösen az almafák egyik legismertebb és legkártékonyabb kártevője. A mi viszonyaink között évente két-három nemzedéke is lehet. Bábállapotban, a fertőzött fák törzsének vagy ágainak kérgéhez tapadó sűrű, fehéres gubókban telel át. A lepkék tavaszi kelése és tömeges rajzásuk általában az almafák virágzási időszakában történik. A nőstények a párzás után egyenként rakják le tojásaikat a levél alsó oldalára. A közvetlenül a tojástokozatból kikelt hernyók behatolnak a levélbe, és a levél belső leveleit kirágják.

Az almamoly (Cydia pomonella) minden kertész számára jól ismert, hiszen ő okozza a közismert almás rothadást, és még a vegyszeres növényvédelem legelszántabb ellenzői is rájöttek, hogy az almafák egészséges almát nem lehet termeszteni anélkül, hogy ne kezelnénk az almafákat e kártevő ellen. A kukacos gyümölcsök ugyanis általában moníliás rothadásnak esnek áldozatul, gyakran már a fákon. Az almafákon kívül a körtefákat is károsítja. Szlovákia melegebb területein az almamoly évente két nemzedéke van. A kifejlett hernyóstádiumban különböző búvóhelyeken telel át. Tavasszal bebábozódik, és az első nemzedék lepkéi május-júniusban, a második nemzedéké pedig július-augusztus folyamán rajzik.

Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea) spôsobuje skorú červivosť jabĺk. Prezimuje v štádiu dospelých lariev v pôde. Na jar sa kuklí a dospelé piliarky sa roja v čase kvitnutia jabloní. Samičky kladú vajíčka do kalichov odkvitajúcich kvetov jabloní (obr. 1). Vyliahnuté larvy vyhlodávajú pod pokožkou mladého plodu chodbičku (obr. 2 a 3), nad ktorou počas rastu plodu pokožka praská a po vzniknutej rane sa vytvorí hadovito sa krútiaca jazva, vychádzajúca zvyčajne z kališnej jamky (obr. 4). Tieto plody ostávajú na stromoch až do zberu, sú však svedectvom jednak o tom, že sa piliarka jablčná v danej výsadbe vyskytuje a jednak o tom, že sa proti nej nezasahovalo. Staršie larvy vyžierajú vnútrajšok plodov, ktoré predčasne opadávajú. Piliarka jablčná má za rok len jednu generáciu. Najviac poškozuje skôr kvitnúce letné a jesenné odrody jabĺk.

Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum), dospelé chrobáky majú 3,5 – 4,5 mm. Prezimujú v rozličných úkrytoch, odkiaľ na jar preletujú na nalievajúce púčiky jablone, ktoré vyžierajú. Vajíčka kladú do ešte nerozvinutých kvetov. Jedna samička nakladie asi 20 vajíčok. Vyliahnuté larvy postupne vyžierajú všetky časti kvetu, kvet ostáva uzavretý, so zhnednutými korunnými lupienkami (podobne ako pri poškodení mrazom). V tomto kvete sa aj zakuklí larva. Vyliahnutý chrobák sa ešte krátky čas pasie na jabloňových listoch, potom sa odoberie na chránené miesto, kde v tzv. letnej diapauze (štádium pokoja) zotrváva až do jesene a až potom odchádza do zimného úkrytu.

Múčnatka jabloňováMúčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha) je popri chrastavitosti druhou hospodársky najvýznamnejšou chorobou jabloní. Na rozdiel od chrastavitosti však napáda predovšetkým listy a výhonky, na ktorých vytvára hustý múčnatý povlak. Infikované listy sa skrúcajú, usychajú a predčasne opadávajú. Pôvodca ochorenia prezimuje vo forme podhubia v kvetných a listových púčikoch jabloní. Na jar z týchto púčikov vyrastajú choré listy alebo listové ružice (tzv. prvotná infekcia). Ak ich zo stromov neodstránime, sú zdrojom tzv. druhotnej infekcie listov a výhonkov počas ďalšieho vegetačného obdobia. Šírenie múčnatky jabloňovej podporuje teplé a suché počasie v jarných mesiacoch, teda v čase intenzívneho rastu stromov.