Káposztafélék

Kvetárka kapustová (Delia brassicae) patrí medzi najvýznamnejších škodcov hlúbovín. Je to asi 6 mm veľká, sivohnedá mucha, ktorej belavé, beznohé larvy ohlodávajú korene rôznych druhov kapustovej zeleniny. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, neskôr žltnú, vädnú a odumierajú, pričom sa dajú z pôdy ľahko vytiahnuť. Okrem hlúbovín sa zavrtávajú aj do buľvičiek reďkovky, ktoré sú potom nekonzumovateľné. Kvetárka kapustová máva za rok 2 alebo 3 generácie. Jarná generácia múch sa rojí v apríli a v máji, letná koncom júna a v júli a jesenná v septembri a v októbri. Samičky kladú vajíčka ku koreňovým krčkom mladých hlúbovín v menších skupinách. Vyliahnuté larvy zaliezajú do pôdy a najprv konzumujú jemné korienky, neskôr sa zavrtávajú do hlúbov, ktoré úplne poprevŕtajú.

A csigák nedves körülmények között érzik jól magukat, ezért gyakrabban találkozunk velük a csapadékos években. A nedves és állandóan árnyékos helyeken bújnak meg, amelyek telelőhelyként is szolgálnak. Ezekből a búvóhelyekről tavasszal táplálékot keresve vándorolnak. Előszeretettel fogyasztják a káposzta- és salátaleveleket, a sárgarépa gyökereit, a burgonyagumókat, az eper termését, és gyakran a lehullott gyümölcsökbe is befúrják magukat. A kertekben a leggyakoribb csigák a nagy csiga (a képen a levélen) és a mezei csiga.

Veľkosť dospelcov je asi 6 -10 mm. Majú lesklo čiernou hlavu, hruď je žltočervená s čiernymi škvrnami na chrbte, zadoček je žltý až červenožltý. Krídla sú dymovo zafarbená s čiernym okrajom. Kvasený je asi 18 mm dlhá, na začiatku sivasto až šedozelě sfarbená, neskôr takmer čierna, na bokoch s dvoma pozdĺžnymi žltkastými prúžky. Kukla je asi 7 - 11 mm dlhá, skrytá v kokónu v pôde. V pôde prezimujú plne vyvinuté husenice alebo kukly. Počas mája sa liahnu dospelé. Samičky kladú vajíčka do listových pletív kapustovitých rastlín. Husenice poškodzujú požerom listy a neskôr sa kuklia v pôde. Počas roka majú 2 - 3 generácie

Mora kapustová (Mamestra brassicae) je motýľ z čeľade morovitých, hojná v stepných oblastiach, kde sa vyskytuje najmä na zeleninových poliach a v záhradách. Máva 2-3 generácie, v horských oblastiach jednu generáciu za rok. Motýle prvej generácie sa objavujú v máji až júni a posledné motýle v septembri. Sú 20 mm dlhé, popolavohnedé. Samice kladú po 20-30 vajíčok na spodnú stranu listu. Po 10 až 15 dňoch sa liahnu húsenice. Húsenica mory kapustovej je lysá a má tri páry hruhných nôh a päť párov bruškových panôžok. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Vytvárajú nepravidelné otvory a chodbičky medzi listami. Žijú na rozličných rastlinách a môžu škodiť na kapuste, repe a iných plodinách obhrýzaním listov a znečisťovaním trusom. Húsenica je dlhá 40 mm zelená neskôr hnedá.Po piatich zvliekaniach, čo trvá asi dva mesiace sa húsenica zahrabe do povrchových vrstiev pôdy a kuklí. Na múmiovitej kukle sú vidno

Mlynárik kapustový (Pieris brassicae) sa vyskytuje na obilných aj zeleninových poliach. Patrí k najhojnejším druhom denných motýľov a zároveň medzi najnebezpečnejších škodcov hlúbovín, v niektorých rokoch dokonca dochádza k jeho premnoženiu. Máva dva až tri generácie do roka. Dospelé motýle sú biele so žltkastým nádychom. Vrchol predných krídel majú obrúbený širokou čiernou kosákovitou škvrnou, zadné krídla na vonkajšej tretine majú tmavú škvrnu, samičky okrem toho i na predných krídlach dve okrúhle čierne škvrny. Tomuto nerovnakému sfarbeniu pohlavia hovoríme sexuálny dichroizmus. Škodca prezimuje vo forme zelenkastej kukly bez zámotku na rozličných chránených miestach, napr. na kôre stromov, plotoch a pod. Vyliahnuté motýle lietajú úž v máji a po spárení kladú vajíčka v skupinách po 20-50 na spodnú stranu listov hostiteľských rastlín. Pôvodné hostiteľské rastliny húseníc sú z čeľade kapustovitých napr. horčica, ohnica na

A levéltetvek kis bogarak, amelyeknek erősen fejlett, ugrásra alkalmas harmadik végtagpárjuk van. Általában sötét színűek, és egyes fajoknak sárga hosszanti csíkokkal díszített heggyel rendelkeznek. Úgy okoznak kárt, hogy ablakokat vagy apró lyukakat ásnak a fiatal növények leveleibe. Ha a levéltetvek nagyobb számban fordulnak elő, észrevehető kárt okozhatnak a fiatal növényekben. Kártékonyságukat növeli a száraz és meleg időjárás. Több levéltetűfaj károsítja a trágyabogarakat, amelyek közül a leggyakoribb a mezei levéltetű (Phyllotreta undulata), amelynek heggyel díszített, sárga csíkos, 2-2,3 milliméter hosszúságú heggyel rendelkeznek.

A káposzta levéltetű (Brevicoryne brassicae), amely a legtöbb levéltetűvel ellentétben egylaki, a káposztafélékben károsít, és tojások formájában telel át a káposztafélék növényein. A növényi nedvek szívásával károsít, és mivel a fertőzött növényeken hatalmas kolóniákat alkot, a növényeket észrevehetően gyengítheti. A fiatal növényeken a szív alakú leveleket károsítja, amelyek kanalasan elnyúlnak. A káposzta levéltetű meleg, száraz időben fejlődik, és egy év alatt akár 20 nemzedéke is lehet.

Padanie vzchádzajúcich rastlín býva častou príčinou neúspechu pri predpestovaní rôznych druhov zelenín, ale aj okrasných rastlín. Napriek tomu, že sa na ňom podieľa viacero mikroorganizmov, jedná sa o komplexné ochorenie. Jeho vznik totiž výrazne ovplyvňujú pestovateľské podmienky, ktoré dokážu vzchádzajúcim rastlinám pestovatelia zapezpečiť najmä v bytových podmienkach a ktoré vlastne podporujú alebo naopak oslabujú životaschopnosť a odolnosť vzchádzajúcich rastlín. Základným predpokladom úspešného dopestovania mladých zeleninových alebo kvetinových sadeníc je zabezpečenie čo najoptimálnejších podmienok, z ktorých najväčší význam majú svetlo, teplota a voda a ich vzájomná vyváženosť. Treba pritom vychádzať aj z nárokov jednotlivých druhov zelenín a kvetín. V každom prípade sa snažme výsevy umiestniť na najsvetlejšie miesta v byte a teplotu v miestnosti regulovať tak, aby sa pri slabej intenzite svetla rastliny nevyťahovali. Op