Szilva

Slivky a niektoré druhy sliviek (slivkomarhule, mirabelky či ringloty) sa v našich záhradách dožívajú aj 25 rokov. Aby stromy prosperovali a prinášali očakávanú úrodu, potrebujú vhodnú starostlivosť a ošetrenie pri výskyte chorôb, s ktorými záhradkári každoročne bojujú. Najzávažnejšie a najrozšírenejšie choroby sliviek na Slovensku popisujeme nižšie, rovnako ako aj možnosti ochrany či prevencie. Treba počítať s tým, že boj s niektorými z nich je náročný, ba až nemožný. To, aká choroba váš strom postihne a aký škodca sa na ňom udomácni, môžete však ovplyvniť. Treba si všímať zdravotný stav stromu, vhodne a v správnom období ho strihať a dopriať mu na záhrade slnečné stanovište a primeranú závlahu so živinami. V prípade cudzoopelivých odrôd aj dobrého opeľovača. Vrúbľovanie sliviek inej odrody kvôli opeľovaniu sa v prípade týchto ovocných stromov neodporúča, a to pre nebezpečenstvo infikovania vírusovou šarkou.

A szilvafák megfelelő metszése fontos

Pri slivkách je veľmi dôležité všímať si celkový zdravotný stav stromu a množstvo (a dĺžku) jeho prírastkov. Podľa toho treba zvoliť správne načasované strihanie sliviek: skoro na jar alebo v lete po obratí úrody. Ak slivka rastie príliš bujne a nahadzuje veľa planých výhonov (šľahúne rastúce kolmo do výšky), môžeme ju “skrotiť” letným rezom po zbere úrody. Naopak, ak má strom slabé prírastky, treba mu pomôcť a rezom zredukovať nadzemnú časť stromu. Takýto zimný rez slivky pomôže v tom, aby strom svoju energiu a živiny ukryté v kmeni a v kostrových konároch mohol efektívne využiť na nové prírastky, na ktorých v budúcom roku prinesie úrodu. Pravidelné presvetľovanie koruny je dôležité nielen na bohatú násadu kvetných pukov, budúcich plodov, ale je aj najdôležitejším preventívnym opatrením v rozširovaní plesní či hubových ochorení.

A legsúlyosabb betegség a rühatka, a legelterjedtebb a levéltetű, a legrettegettebb a szilvagyümölcsök férgei

V prípade najznámejšej choroby slivkovín, šarky, je najlepším riešením likvidácia stromu, keďže ide o infekčný zdroj nákazy nielen pre ďalšie slivky u susedov, ale aj pre všetky pestované marhule či broskyne, ktoré nevyliečiteľná šarka takisto napáda. Práve kvôli tomuto vírusu sa očkovanie sliviek (štepenie sliviek) vôbec neodporúča. Prenášajú ho vošky. Preto je ich prítomnosť na strome v prípade sliviek obzvlášť nežiadúca. Vošky na slivke vyzerajú inak ako napríklad na marhuli či čerešni. Ich kolónie sa rozširujú na spodnej strane listov a sú pokryté bielosivým práškom, často zamieňaným s plesňou. Listy sa neskúcajú, ale zasychajú a opadávajú. Ak na slivke neopadávajú listy, ale nevyvinuté centimetrové plody, pravdepodobne k vám v čase kvitnutia priletela piliarka slivková a nakládla do kvetov vajíčka. Ich larvy vyžierajú tieto tvoriace sa plody, čo môže spôsobiť ich skoršie opadnutie. Napadnuté plody môžu aj dozrieť ,

A szilva leggyakoribb betegségei és kártevői

A szilva leveleinek vörös foltossága

A betegséget a Polystigma rubrum gomba okozza, amely a lehullott levelekben telel át, ahol a termőtestek kialakulnak, és tavasszal "aszkospórákat" bocsátanak ki, amelyek a fiatal levelek fertőzését okozzák. A betegség első tünetei 5-10 mm-es, narancssárgától barnásvörösig terjedő, nagy, kidudorodó foltok formájában körülbelül hat héttel a fertőzés után jelentkeznek. A súlyosabban fertőzött levelek deformálódnak, elszáradnak és idő előtt lehullanak. A betegség súlyosabb a csapadékos tavaszi időjárású években

Sharka szilva

O šarke sliviek väčšina záhradkárov vie, že sa jedná o nebezpečné vírusové ochorenie sliviek a niektorých ďalších kôstkovín. Hostiteľmi šarky sú všetky slivkoviny, marhuľa, broskyňa, mandľa, trnka, višňa plstnatá, mahalebka a myrobalan. Medzi odrodami pestovaných sliviek sú v náchylnosti na šarku veľké rozdiely. Veľmi citlivá je napr. naša najrozšírenejšia odroda Bystrická slivka. V posledných rokoch sa dostali do pestovania odrody sliviek tolerantné voči šarke (napr. Čačanská najbolja, Gabrovská, Stanley). Na listoch týchto odrôd sa síce príznaky šarky môžu objaviť, ale plody nebývajú postihované. Na listoch sliviek sa šarka prejavuje v podobe bledozelených alebo žltozelených kresieb (obr. 1), prstencov, prúžkov alebo škvŕn, ktoré sú najvýraznejšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Na povrchu plodov sa v čase ich vyfarbovania objavujú preliačiny (obr. 2), ktoré sú dobre viditeľné po zotretí voskového povlaku. Pod týmito p

Gyümölcs atka

Roztočec ovocný (Panonychus ulmi) prezrádza svoju prítomnosť svojimi červeno sfarbenými zimujúcimi vajíčkami pri púčikoch, v trhlinách kôry. Na jar sa liahnu oranžovo sfarbené larvy. Koncom mája sa objavujú na listoch letné oranžové vajíčka. Jedince prvej letnej generácie sa objavujú už koncom mája, v júni a podľa poveternostných podmienok ju ešte nasledujú 3 – 4 generácie. Roztoče škodia cicaním rastlinných štiav. Na listoch nachádzame žlté škvrny po vpichoch, pri premnožení škodcu tieto škvrny splývajú do súvislých žltohnedých škvŕn. Listy sa lyžicovite vydúvajú a predčasne padajú. Od polovice augusta samičky kladú zimné vajíčka.

Levéltetvek a gyümölcsfákon

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

Szilva boríték egy szilván

A szilvamoly (Cydia funebrana) a szilvafoltosság második okozója a szilvabogár után. Míg a szilvabogárnak évente csak egy nemzedéke van, és a fiatal, idő előtt lehulló gyümölcsök korai foltosságát okozza, addig a szilvamolynak évente két nemzedéke van. Az első nemzedék nem túl számos, ezért a szilvát nem kell ellene kezelni. A szilvamoly második nemzedéke júliusban rajzik, és az érő gyümölcsök foltosságát okozza, amelyek általában már a fán vannak, és monilion rothadásnak vannak kitéve. A foltosságra jellemző, hogy a hernyónak a gyümölcsbe hatolásánál megkeményedett ragasztócseppek jelennek meg.

A szilva virágainak és hajtásainak moníliás elhalása

A betegséget a Monilia laxa nevű gomba okozza, amely a csonthéjasok rothadásának kórokozója is. A fertőzés akkor következik be, ha a virágzás időszakában tartósan csapadékos és hűvös időjárás uralkodik. A betegség leginkább a cseresznyén és a kajszibarackon fordul elő, de az utóbbi években őszibarackon és szilván is észlelték. A felsorolt gyümölcsfajokon belül a fajták fogékonysága jelentősen eltér, így gyakran előfordul, hogy az egymás mellé ültetett fajták eltérő mértékben fertőzöttek. A gomba a gyümölcs "monilia múmiáiban" telel át, amelyek tavasszal nagy mennyiségű spórát bocsátanak ki.

A levelek barnulása

Fontos betegség a szilvalevelek barnulása, amelyet az Apiognomia erythrostoma nevű gomba okoz, amely a leveleket, a levélkéket és a termést támadja meg. A védekezést megelőző jelleggel körülbelül egy héttel a virágzás után kell elvégezni, és a permetezést 7-14 nap múlva 2-3 alkalommal célszerű megismételni.

A szilvalevelek csípőssége

Je to ochorenie vyvolávané hubou Clasterosporium carpophilum. Na listoch sa prejavuje vo forme niekoľko milimetrov veľkých, ostro ohraničených hnedých škvŕn, ktoré neskôr z čepele listov vypadávajú a preto sa toto ochorenie nazýva aj dierkovitosťou listov. Túto dierkovitosť stretávame aj na listoch ostatných kôstkovín (slivky. čerešne, višne, marhule). Druhým príznakom klasterosporiózy je drobná škvrnitosť plodov, ktorá býva často sprevádzaná aj glejotokom. Pôvodca ochorenia prezimuje konídiami jednak v opadanom lístí a jednak na kôre stromov. V prípade daždivého počasia po vypučaní stromov tieto konídiá vyklíčia a nakazia listy alebo plody čerešne.

Szilva rozsda

A szilván a rozsda a levelek felületén rozsdás narancssárga foltokban nyilvánul meg. E foltok felülete idővel sötétedik. A foltok aljából furcsa, 2-4 mm hosszúságú, aecídiumoknak nevezett kinövések állnak ki. A betegség a leveleken kívül a gyümölcsökön és az ágakon is megjelenhet. A betegség telelő és fertőző forrása a lehullott lombozat, amelyen a kórokozó uredospórák és teleutospórák formájában telel át. A gomba micéliuma a köztes gazdanövényekben életképes maradhat, biztosítva a további fertőzést. A teleutospórák által termelt bazidiospórák májusban fertőzhetik a fiatal lombozatot. A fertőzés járványos jellegű lehet, mivel az uredospórák nyári generációi folyamatosan termelődnek.