Gyümölcsfák

A levéltetvek a legelterjedtebb kártevőknek számítanak. A növények legfiatalabb részeivel táplálkoznak. Megeszik a növényeket. Vírusok terjesztésével is kárt okoznak. Gyorsan szaporodnak.

Šupináčiky sú chrobáky patriace do čeľade nosáčikovitých. Majú nosovito pretiahnutú prednú časť hlavy a povrch tela majú pokrytý šupinkami, ktoré dodávajú jednotlivým druhom charakteristické sfarbenie. Šupináčiky prezimujú v štádiu dospelcov v pôde. Na jar nalietavajú na ovocné alebo okrasné dreviny a najprv ožierajú púčiky, neskôr z okrajov listov vyžierajú drobné výkrojky. Po tomto úživnom žere sa pária a samičky nakladú vajíčka do pôdy. Vyliahnuté larvy sa živia korienkami rôznych rastlín. Keďže šupináčiky majú len jednu generáciu za rok, ovocné a okrasné dreviny poškodzujú len v jarných mesiacoch. Na ovocných drevinách najčastejšie škodí hnedo sfarbený šupináčik obyčajný (Phyllobius oblongus), na ružiach kovovozelený šupináčik hodvábny (Polydrosus sericeus)

Neskoré jarné mrazy znamenajú stálu hrozbu pre pestovateľov ovocných drevín. Najškodlivejšie bývajú počas kvitnutia ovocných stromov, kedy môže pestovateľ prísť aj o celú úrodu. Ak prídu mrazy až po odkvitnutí jednotlivých ovocných druhov, škody bývajú síce menšie, ale na listoch a vyvíjajúcom sa ovocí vznikajú nápadné príznaky, ktorým pestovatelia často pripisujú iný pôvod. Najnápadnejšie sú príznaky na listoch niektorých odrôd jabloní vo forme pľuzgierov (obr. 1). Na spodnej strane listov sa pokožka oddelí od mezofylu a počas ďalšieho rastu listov sa trhá (obr. 2). Menej nápadné sú drobné belavé pľugieriky na spodnej strane listov marhúľ (obr. 3). Mrazové škody na ovocí (najmä na jablkách) sa prejavujú väčšinou vo forme skorkovatených prstencov (obr. 4), zriedakvejšie aj vo forme pásov (obr. 5). Poškodenie kvetov ovocných stromov sa prejavuje v zhned-nutí korunných lupienkov (obr. 6) a v zhnednutí a odumretí piestikov

Môžu v niektorých oblastiach od skorej jari spôsobiť veľké škody na ovocných stromoch. Samce motýľa majú dobre vyvinuté krídla. Samičky piadivky zimnej sú úplne bezkrídle. Jesenná má zakrpatené krídla. Jej húsenice sú v dospelosti žltozelené, so zelenkastou alebo žltkastou hlavou, s tmavšou pozdĺžnou čiarou, s troma bielymi čiarami na každom boku. Húsenice piadivky zimnej sú spravidla červenohnedé s dvojitou tmavou chrbtovou čiarou, alebo s červenými škvrnami na chrbte. Na bokoch majú široký žltý pásik a na 11. článku dve bradavky. Hlava je červenohnedá, prieduchy biele, lemované čiernym prstencom. V dospelosti sú dlhé 30 – 35 mm. Vývoj piadivky jesennej a zimnej je veľmi podobný, rovnaké sú aj časové obdobia , v ktorých možno proti nim úspešne bojovať.

Hojný druh, motýľ je dlhý 13 - 21 mm a v rozpätí krídel 26 - 30 mm. Motýle a hlavne samce prilietajú v noci na svetlo. Motýle žijú veľmi krátko a samičky po sparení ihneď vykladú všetky svoje vajíčka a zakrátko hynú. Kopulácia nastáva v noci. Vajíčka sú kladené v prstencových znáškach okolo tenkých halúzok živných stromov a krov. Liahnu sa až po prezimovaní na jar. Húsenice žijú najprv pospolito v pavučinovom hniezde, ktoré si spriadajú na konároch. Po poslednom zvliekaní sa však rozliezajú po celom strome a žijú samostatne. Ak sú na menšom strome viaceré znášky vajíčok, húsenice sú schopné obžrať ho celý dohola. Živné rastliny: Prunus, Quercus, Crataegus, Malus, Cerasus,... Kukla: žlto-biely, oválny, mäkký zámotok obsahuje obranný prášok, ktorý sa z neho šíri pri dotyku. Je upradený medzi listami. Prezimovanie: v štádiu vajíčka. Škodí vyžieraním púčikov a púčiace listy na všetkých ovocných stromoch. Holožery spôsobu

A nőstény nem sokban különbözik a hímetől. Mindkettő fehér, de a hímnek sötétebb az elülső szárnyszéle, és a fején hosszabb, fésűszerű csápokkal rendelkezik. A tojások sárgák, a lárvák hátán pedig két piros csík található. Ezenkívül a testükön is vannak bimbók, és sárgásbarna szőrökkel borítottak. Az aranyvessző a gyümölcsfákat károsító, nem specialista kártevő. Elsősorban a körte- és almafákat, de a csonthéjasokat is megtámadja. Különösen azokban az években okoz komoly kárt, amikor száraz és különösen meleg nyarak vannak száraz telekkel.

Fehér szárnyú lepke, amelynek szárnyai nagyon jellegzetes fekete erezettel rendelkeznek. A fej, a mellkas és a has fekete. A nőstények valamivel nagyobbak, mint a hímek. Sárga bordás tojásokat raknak, amelyekből a lárvák kikelnek. Testük színe a fejlődés során változik. Az első életszakaszban sárgák, később a testük felső része piros, sörtékkel borított.

Spriadač americký (Hyphantria cunea) sa vyskytuje iba v najteplejších oblastiach Slovenska a za rok máva dve generácie. Prezimuje v štádiu kukiel v rôznych úkrytoch. Motýle prvej generácie sa roja v máji a samičky kladú vajíčka vo veľkých skupinách na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húsenice sa spočiatku zdržujú pohromade a pod ochranou hustej pavučiny skeletujú listy. Neskôr sa rozliezajú a často spôsobujú holožery na napadnutých stromoch. Druhá generácia motýľov sa rojí koncom júla a v auguste. Táto generácia je početnejšia, preto môže napáchať väčšie škody. Z ovocných drevín najčastejšie poškodzuje orechy, jablone, čerešne, slivky, moruše, z ostatných listnatých drevín javorovec jaseňolistý (javor mlieč) a bazu.

Az aranyvessző nimfája különböző gyümölcsfákon, különösen az út menti fákon okoz holofertőzést. A kártevőnek évente egy nemzedéke van. A kártevőt elsősorban mechanikai úton pusztítják el a hernyók téli fészkeinek levágásával és elégetésével, mielőtt a gyümölcsfák rügyfakadása megkezdődik.

Az almamoly (Cydia pomonella) minden kertész számára jól ismert, hiszen ő okozza a közismert almás rothadást, és még a vegyszeres növényvédelem legelszántabb ellenzői is rájöttek, hogy az almafák ellene való kezelés nélkül nem lehet egészséges almát termeszteni. Az almamoly ugyanis általában moníliás rothadásnak esik áldozatul, gyakran már a fákon. Az almafákon kívül a körtefákat is károsítja. Szlovákia melegebb területein az almamoly évente két nemzedéke van. A kifejlett hernyóstádiumban különböző búvóhelyeken telel át. Tavasszal bebábozódik, és az első nemzedék lepkéi május-júniusban, a második nemzedéké pedig július-augusztus folyamán rajzik.

Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea) spôsobuje skorú červivosť jabĺk. Prezimuje v štádiu dospelých lariev v pôde. Na jar sa kuklí a dospelé piliarky sa roja v čase kvitnutia jabloní. Samičky kladú vajíčka do kalichov odkvitajúcich kvetov jabloní. Vyliahnuté larvy vyhlodávajú pod pokožkou mladého plodu chodbičku, nad ktorou počas rastu plodu pokožka praská a po vzniknutej rane sa vytvorí hadovito sa krútiaca jazva, vychádzajúca zvyčajne z kališnej jamky. Tieto plody ostávajú na stromoch až do zberu, sú však svedectvom jednak o tom, že sa piliarka jablčná v danej výsadbe vyskytuje a jednak o tom, že sa proti nej nezasahovalo. Staršie larvy vyžierajú vnútrajšok plodov, ktoré predčasne opadávajú. Piliarka jablčná má za rok len jednu generáciu. Najviac poškozuje skôr kvitnúce letné a jesenné odrody jabĺk.

Kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum), dospelé chrobáky majú 3,5 – 4,5 mm. Prezimujú v rozličných úkrytoch, odkiaľ na jar preletujú na nalievajúce púčiky jablone, ktoré vyžierajú. Vajíčka kladú do ešte nerozvinutých kvetov. Jedna samička nakladie asi 20 vajíčok. Vyliahnuté larvy postupne vyžierajú všetky časti kvetu, kvet ostáva uzavretý, so zhnednutými korunnými lupienkami (podobne ako pri poškodení mrazom). V tomto kvete sa aj zakuklí larva. Vyliahnutý chrobák sa ešte krátky čas pasie na jabloňových listoch, potom sa odoberie na chránené miesto, kde v tzv. letnej diapauze (štádium pokoja) zotrváva až do jesene a až potom odchádza do zimného úkrytu.