Nukleáris anyagok

Mivel a pajzstetű a gyümölcsfák kérgén marad, csak akkor lehet hatékonyan védekezni ellene, amikor ezek a fák és cserjék lombtalanok. Jelenleg a pajzstetű ellen előpermetezéssel védekezünk, amelynek erősnek kell lennie, és röviddel a gyümölcsfák rügyfakadása után kell elvégezni.

Môžu v niektorých oblastiach od skorej jari spôsobiť veľké škody na ovocných stromoch. Samce motýľa majú dobre vyvinuté krídla. Samičky piadivky zimnej sú úplne bezkrídle. Jesenná má zakrpatené krídla. Jej húsenice sú v dospelosti žltozelené, so zelenkastou alebo žltkastou hlavou, s tmavšou pozdĺžnou čiarou, s troma bielymi čiarami na každom boku. Húsenice piadivky zimnej sú spravidla červenohnedé s dvojitou tmavou chrbtovou čiarou, alebo s červenými škvrnami na chrbte. Na bokoch majú široký žltý pásik a na 11. článku dve bradavky. Hlava je červenohnedá, prieduchy biele, lemované čiernym prstencom. V dospelosti sú dlhé 30 – 35 mm. Vývoj piadivky jesennej a zimnej je veľmi podobný, rovnaké sú aj časové obdobia , v ktorých možno proti nim úspešne bojovať.

Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štrymi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas výninu zvliekajú. Počas leta býva roztočec zafarbený nasatým c

Az ivarérett, megtermékenyített nőstények a fák kérge alatt vagy száraz levelekben telelnek át. Március végétől április végéig kelnek ki a kibújó rügyeken és fiatal leveleken. A tavaszi és őszi nemzedék lassan fejlődik (20-40 nap alatt), míg a nyári nemzedék gyorsan (10-25 nap alatt). A száraz és meleg hosszú nappalok elősegítik a szaporodást. Ennek következtében ez a két faj főként nyáron aktív.

Roztočec ovocný (Panonychus ulmi) prezrádza svoju prítomnosť svojimi červeno sfarbenými zimujúcimi vajíčkami pri púčikoch, v trhlinách kôry. Na jar sa liahnu oranžovo sfarbené larvy. Koncom mája sa objavujú na listoch letné oranžové vajíčka. Jedince prvej letnej generácie sa objavujú už koncom mája, v júni a podľa poveternostných podmienok ju ešte nasledujú 3 – 4 generácie. Roztoče škodia cicaním rastlinných štiav. Na listoch nachádzame žlté škvrny po vpichoch, pri premnožení škodcu tieto škvrny splývajú do súvislých žltohnedých škvŕn. Listy sa lyžicovite vydúvajú a predčasne padajú. Od polovice augusta samičky kladú zimné vajíčka.

Az almamoly (Cydia pomonella) minden kertész számára jól ismert, hiszen ő okozza a közismert almás rothadást, és még a vegyszeres növényvédelem legelszántabb ellenzői is rájöttek, hogy az almafák ellene való kezelés nélkül nem lehet egészséges almát termeszteni. Az almamoly ugyanis általában moníliás rothadásnak esik áldozatul, gyakran már a fákon. Az almafákon kívül a körtefákat is károsítja. Szlovákia melegebb területein az almamoly évente két nemzedéke van. A kifejlett hernyóstádiumban különböző búvóhelyeken telel át. Tavasszal bebábozódik, és az első nemzedék lepkéi május-júniusban, a második nemzedéké pedig július-augusztus folyamán rajzik.

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

Az almafák legsúlyosabb kártevője. Szinte kizárólag csak a fás részeket, így a fiatal gallyakat, a törzset és a gyökereket támadja meg. Az öreg fán a különböző sebeket gyógyító kalluszszöveten tartózkodik. A vértetű kolóniái gyakran a kéreg pikkelyei alatt, különböző kéregrepedésekben és a gyökereken 25 cm mélységig rejtőznek. A szívogatással a gallyakon és a gyökereken kambiumdaganatok kialakulását idézik elő. Az élősködő barna vagy kékfekete nőstény almafák 1,7-1,9 mm méretűek.

Roztočce nepatria medzi hmyz, ale medzi pavúkovce, čoho dôkazom sú 4 páry končatín a schopnosť vytvárania pavučinky na napadnutých rastlinách. Keďže sú veľmi drobné (ich telo dosahuje dĺžku 0,2 - 0,4 mm), voľným okom nie sú takmer viditeľné. Na ich prítomnosť nás upozorňujú striebristé, žltohnedé alebo bronzovohnedé drobné škvrnky na vrchnej strane napadnutých listov. Na okrasných rastlinách najčastejšie škodí roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), ktorý sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Okrem okrasných rastlín napáda desiatky rôznych poľných plodín, zelenín, ovocných drevín a prežíva aj na rôznych burinách. Vo voľnej prírode prezimuje v štádiu oplodnených samičiek. V teplých a suchých podmienkach bytov a skleníkov sa rozmnožuje nepretržite celý rok.

Múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha) je popri chrastavitosti druhou hospodársky najvýznamnejšou chorobou jabloní. Na rozdiel od chrastavitosti však napáda predovšetkým listy a výhonky, na ktorých vytvára hustý múčnatý povlak. Infikované listy sa skrúcajú, usychajú a predčasne opadávajú. Pôvodca ochorenia prezimuje vo forme podhubia v kvetných a listových púčikoch jabloní. Na jar z týchto púčikov vyrastajú choré listy alebo listové ružice (tzv. prvotná infekcia). Ak ich zo stromov neodstránime, sú zdrojom tzv. druhotnej infekcie listov a výhonkov počas ďalšieho vegetačného obdobia. Šírenie múčnatky jabloňovej podporuje teplé a suché počasie v jarných mesiacoch, teda v čase intenzívneho rastu stromov.

A betegség kórokozója az Erwinia amylovora baktérium, amelyet a régebbi szakirodalom rózsabaktériumnak vagy rózsabaktériumnak is nevez. Bár a legtöbb gyümölcsfa a rózsafélék családjába tartozik, csak az alma alcsaládba tartozó növények a gazdaállatok. Ezek közül az alma, a körte és a birs a legfontosabb gazdanövények, ezért a magoncok bakteriális gazdaállata elnevezést kell használnunk, ami megfelelőbb.

A varasodás a magoncok legsúlyosabb betegsége, mert a levelek mellett a gyümölcsöt is megtámadja, amely a súlyos fertőzés következtében teljesen elpusztul. Az almafákon a Venturia inaequalis, a körtefákon a Venturia pirina gomba okozza. Mindkét gomba a lehullott levelekben telel át, amelyekben tavaszra zsebes termőtestek alakulnak ki. Nedves időjárás esetén a termőtestek kinyílnak, és a zsebekből úgynevezett aszkospórák kerülnek a levegőbe, amelyek a fiatal levelek és a gyümölcsök fertőzését okozzák. Az aszkospórák kibocsátása áprilistól júniusig történik, ezért ezek a hónapok a varasodás elleni küzdelem kulcsfontosságú időszakai.